Kurikulum prírodoveda 3. ročník PDF Vytlačiť
Kurikulá a TVVP

 

1. Charakteristika predmetu

     Predmet Prírodoveda prestavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda i regionálnu výchovu. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu.

 Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov  sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú  pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.


2. Všeobecné ciele predmetu

 Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je možné  bližšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k:
a) spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú,
k vnímaniu pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody
b) rozvoju schopnosti získať informácie o prírode pozorovaním , skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch
c) rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne
d) opisovaniu, poznávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním
e) rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty
f) nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu
g) tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie
h) uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje
i) poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu
Čiastkové ciele predmetu
 Jedným z parciálnych cieľov predmetu je efektívny a postupný rozvoj myslenia dieťaťa. Dieťa, ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslieť a jeho logické myslenie je zatiaľ nasmerované na konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo čo najviac empirického materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto konkrétnych javoch postupne učilo základným logickým operáciám.
Prvý a druhý ročník Prírodovedy je preto zameraný najmä na aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti bežne stretávajú. Deti sú vyučovaním usmerňované k skúmaniu čiastkových aspektov bežných situácií tak, aby:
> sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok ( s čím neskôr súvisí schopnosť syntézy),
> sa naučili porovnávať ( s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie),
> sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie ( s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov),
> vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr  súvisí schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo),
> sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím neskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie),
> sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisí schopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou – analýzou javu s imaginárnym druhým ja – využitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia),
> si rozvíjali schopnosť argumentácie s využívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosť tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou),
> dokázali zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí schopnosť efektívnej kooperácie).
Tretí a najmä štvrtí ročník sú v Prírodovede zamerané obsahovo a činnostne tak, aby bolo možné dosiahnuť rozvoj kognitívnych schopností, ktoré sú uvedené v zátvorkách.
Rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa je prvoradým cieľom, s ktorým sa neoddeliteľne spája rozvoj poznatkového systému dieťaťa v oblasti prírodných vied. Deti sú vedené vo vzdelávacom procese tak, aby:
> si správne naplnili a vzájomne poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujú bežné pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku (s čím neskôr súvisí schopnosť  flexibilnejšieho používania pojmov) – napríklad čo je koreň, stonka, list, kvet – ako spolu súvisia a prečo,...
> si osvojili vybrané vedecké pojmy, na ktorých je  možné rozvíjať prírodovedné schopnosti (s čím neskôr súvisí schopnosť abstrakcie) – napríklad čo je to magnetizmus, svetlo, zvuk, farba,...
> si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od bežnej, nevedeckej komunikácie ( s čím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych druhov rastlín  a živočíchov,...
> si osvojili vedomosti o vzťahoch živej a neživej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie ekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravové reťazce, ekosystematické vzťahy,...
> si modifikovali obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah (s čím neskôr súvisí lepšia schopnosť modifikovať obsahy iných pojmov ako aj schopnosť rozširovať a naopak zužovať aplikovateľnosť pojmov na javy a predmety) – napríklad pojmy rozpúšťanie a roztápanie, hmotnosť, príťažlivosť,...
Spolu s rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisí aj rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú dieťa k uvedomelejšiemu využívaniu svojich vedomostí. Učiteľ svojim správaním a najmä spôsobom myslenia vplýva na postoje dieťaťa. U dieťaťa sa tak v postojovej oblasti rozvíjajú nasledovné charakteristiky:
> Dieťa dokáže vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej (prejaví sa najmä motiváciou k poznávaniu).
> Dieťa chápe význam vedy pre každodenný život a objektívne posudzuje pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu a celkové životné prostredie (prejaví sa najmä dokonalejším chápaním vedeckej práce).
> Dieťa citlivo pristupuje k živej prírode (prejaví sa najmä praktickým prístupom k živým organizmom).
> Dieťa vie, že každá skutočnosť je vysvetliteľná (prejaví sa najmä ústupom fantázie a preferenciou logických princípov myslenia).
> Dieťa dokáže meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou (prejaví sa najmä rozvážnosťou a zdravým  úsudkom v diskusiách).
Rozvoj poznatkového systému, rozvoj spôsobov nadobúdania a modifikácie poznatkov a rozvoj špecifických postojov majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne gramotným.

2.1 Obsah  (tematické celky)


> Zmeny v prírode
> Osobná hygiena a psychohygiena
> Plynutie času
> Zvieratá
> Rodina
> Voda
> Rastliny a semená
> Hmota
> Zelenina a ovocie
> U lekára
> Práca a odpočinok
> Cyklus stromu
> Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch
> Technika, technické objavy
> Živé organizmy
> Slnko, Zem, planéty obiehajúce okolo Slnka
> Podmienky života na Zemi
> Prírodné spoločenstvo – ekosystém

2.2 Kognitívne zručnosti (špecifické ciele)

 
a) Spoznávať životné prostredie, pozorovať zmeny, ktoré sa v ňom dejú, vnímať pozorované javy ako časti komplexného celku prírody
a.1 Pomenovať zmeny prírody počas štyroch ročných období
a.2  Rozlišovať rôzne druhy životného prostredia - pracovné životné prostredie (určené na prácu), obytné životné prostredie (určené na bývanie),  rekreačné životné prostredie (určené na odpočinok))
b) Rozvíjať schopnosť získať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním, hľadaním v rôznych informačných zdrojoch
b.1 Rozoznávať rôzne zdroje informácií (knihy, tlač, internet, elektronické médiá,...)
b.2 Objektívne spracovať a kombinovať a usporiadať informácie z rôznych zdrojov
b.3 Zostaviť výstup vlastnej práce na základe získaných a spracovaných informácií
c) Rozvíjať schopnosť pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne
c.1 Na základe názornosti popísať a vyjadriť správne predstavy, prípadne uviesť príklady na nesprávne predstavy
c.2 Diskutovať o pozorovaných detailoch vzhľadom na celok prostredníctvom zmyslov a jednoduchých nástrojov
c.3 Vyjadriť svoje predstavy o javoch slovom
c.4 Popísať súvislosti medzi určitými formami života, podmienkami prostredia a spôsobom života
d) Opisovať, porovnávať a klasifikovať informácie získané pozorovaním
d.1 Na základe pozorovania, skúmania rozlišovať, popísať prírodniny, ľudské výtvory, prírodné deje
d.2 Na základe analýzy, syntézy zhodnotiť, usporiadávať, kombinovať, porovnávať prírodniny, ľudské výtvory a prírodné deje
d.3 Pochopiť význam kategorizácie poznatkov pri skúmaní mnohotvárnosti a rozmanitosti prírody
e) Rozvíjať schopnosť realizovať jednoduché prírodovedné experimenty
e.1 Stanoviť spôsob a pravidlá výskumnej práce.
e.2 Popísať, diskutovať a hodnotiť priebeh jednoduchého prírodovedného experimentu a vyvodzovať závery
e.3 Vymedziť pojem prostredníctvom rozhovoru, vychádzajúc z praktickej činnosti
f) Nazerať na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu
f.1 Analyzovať získané vedomosti  - rozpísať vedomosti na menšie
f.2 Vymedziť vzťahy medzi vedomosťami (prírodninami, ľudskými výtvormi, životným prostredím a prírodnými dejmi) jednotlivo aj navzájom
f.3 Dokázať nazerať na problémy a riešiť ich s využitím vhodnej argumentácie
g) Tvoriť a modifikovať pojmy a predstavy, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie
g.1 Formulovať základné prírodovedné pojmy
g.2  Modifikovať obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký charakter (napr. pojmy rozpúšťanie, roztápanie, hmotnosť, príťažlivosť,...)
g.3 Aplikovať vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíjať prírodovedné schopnosti
h) Uvedomiť si potrebu prírodu chrániť a aktívne zapojiť sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje
h.1 Vyjadriť predstavu prírody ako systému, kde všetko so všetkým súvisí a človek by to mal rešpektovať a chrániť
h.2 Zhodnotiť význam triedenia odpadu, šetrenia elektrickou energiou a vodou
h.3 Vysvetliť nevyhnutnosť rozumného využívania prírodných zdrojov, ochrany vody, vzduchu, pôdy, rastlín a živočíchov a význam zlepšovania životného prostredia
ch) Poznať fungovanie ľudského tela, rešpektovať vlastné zdravie a aktívne ho ochraňovať prostredníctvom zdravého životného štýlu
ch.1 Poznať a vyjadriť základnú stavbu a funkciu ľudského organizmu, životné prejavy v závislosti od podmienok prostredia
ch.2 Pomenovať a popísať základné hygienické, stravovacie a bezpečnostné pravidlá správania sa
ch.3 Vysvetliť význam dodržiavania správnej osobnej hygieny, psychohygieny a zdravého životného štýlu

2.3 Psychomotorické zručnosti (špecifické ciele)

a) Spoznávať životné prostredie, pozorovať zmeny, ktoré sa v ňom dejú, vnímať pozorované javy ako časti komplexného celku prírody
a.1 Pozorne zhromažďovať informácie o svojom životnom prostredí, prírode svojho najbližšieho prostredia
a.2 Navrhnúť spôsoby ochrany životného prostredia v blízkom okolí školy, mesta
a.3 Orientovať sa v priestore, v čase
b) Rozvíjať schopnosť získať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním, hľadaním v rôznych informačných zdrojoch
b.1 Zhromažďovať a aplikovať rôzne zdroje informácií (knihy, tlač, atlasy, internet, elektronické  médiá...)
b.2 Porovnávať predstavy o javoch  so získanými informáciami z rôznych informačných zdrojov a uskutočniť výstupy
c) Rozvíjať schopnosť pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne
c.1 Rozoznať a vnímať zvuky, farby, vône, pohyby, materiály, zmeny,... . Používať zmysly na zisťovanie vlastností látok.
c.2 Vyjadriť svoje predstavy o javoch obrazom a slovom (napísať, nakresliť, zostrojiť graf, schému, diagram, krížovku, tajničku,  vytvoriť, skladať, konštruovať, zaznačiť znakmi,...)
d) Opisovať, porovnávať a klasifikovať informácie získané pozorovaním
d.1 Tvoriť zbierky, porovnávať, triediť, priraďovať prírodniny, ľudské výtvory
d.2 Pripraviť prezentáciu záverov dlhodobých pozorovaní a experimentov v elektronickej podobe alebo vo forme posterov
e) Rozvíjať schopnosť realizovať jednoduché prírodovedné experimenty
e.1 Používať a tvoriť jednoduché meracie prístroje (dĺžky, času, hmotnosti, sily, teploty,...)
e.2 Demonštrovať jednoduchý experiment podľa vopred dohodnutého postupu (pripraviť si potrebné pomôcky, vykonať experiment, vyhotoviť záznam, spracovať výsledky – sumarizovať,  kontrolovať a vyvodiť záver)
e.3 Mniť, upravovať a navrhovať nové riešenia experimentov
f) Nazerať na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu
f.1 Tvoriť vlastné postupy pri  riešení problému
f.2 Demonštrovať, napodobniť rôzne modelové situácie, ktoré smerujú k riešeniu rôznych problémov
f.3 Tvoriť  variácie modelových situácií, ktoré smerujú k riešeniu rôznych problémov.
g) Tvoriť a modifikovať pojmy a predstavy, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie
g.1 Manipulovať s didaktickými pomôckami, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie
g.2 Reorganizovať, preskupovať didaktické pomôcky, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie
h) Uvedomiť si potrebu prírodu chrániť a aktívne zapojiť sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje
h.1 Zbierať a triediť druhotné suroviny v triede, v škole, (doma)
h.2 Šetriť elektrickou energiou, vodou, papierom
ch) Poznať fungovanie ľudského tela, rešpektovať vlastné zdravie a aktívne ho ochraňovať prostredníctvom zdravého životného štýlu
ch.1 Pozorovať vlastné telo
ch.2 Demonštrovať ukážku správneho stolovania, precvičovanie správneho čistenia ústnej dutiny a hygienických návykov a bezpečnostných pravidiel správania sa
ch.3 Vyhotoviť jednoduchý pokrm (ovocný, zeleninový šalát), ktorý patrí ku zdravej výžive

2.4 Afektívne zručnosti (špecifické ciele)

a) Spoznávať životné prostredie, pozorovať zmeny, ktoré sa v ňom dejú, vnímať pozorované javy ako časti komplexného celku prírody
a.1 Citlivo sa správať  k živej prírode
a.2 Všimnúť si, spozorovať kladné aj záporné stránky svojho životného prostredia – pracovného (školského), obytného (určeného na bývanie), rekreačného (určeného na odpočinok) a mať záujem negatíva postupne odstraňovať, pretvárať
a.3 Reagovať a prispôsobiť sa zmenám životného prostredia
a.4 Prijať svoj diel zodpovednosti za úpravu (úroveň) svojho životného prostredia
b) Rozvíjať schopnosť získať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním, hľadaním v rôznych informačných zdrojoch
b.1 Poskytnutím primeraných podnetov  podporovať zvedavosť, a tým aj záujem o vzdelanie
b.2 Venovať pozornosť informáciám z rôznych zdrojov
b.3 Vyjadriť súhlas (prijať) – nesúhlas (odmietnuť)  k získaným informáciám. V prípade nesúhlasu navrhnúť spôsob riešenia, spracovania informácie
b.4 Spozorovať spojitosť medzi vlastnými prírodovednými poznatkami a vedeckými poznatkami
c) Rozvíjať schopnosť pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne
c.1 Komunikovať a argumentovať so spolužiakmi o pozorovaných javoch, detailoch, vzťahoch
c.2 Hodnotiť pozorované javy, detaily, vzťahy pozorované prostredníctvom všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov a pozitívne prispôsobovať, meniť svoj postoj k nim
d) Opisovať, porovnávať a klasifikovať informácie získané pozorovaním
d.1 Venovať pozornosť hodnoteniu prezentácií dlhodobých pozorovaní (kladne – oceniť výslednú prácu, záporne – vhodne argumentovať ) a obhájiť vlastné tvrdenia pred spolužiakmi.
e) Rozvíjať schopnosť realizovať jednoduché prírodovedné experimenty
e.1 Akceptovať, prijať výsledky jednoduchého experimentu
e.2 Prevziať zodpovednosť za správnosť, presnosť, dodržanie postupov realizovaného experimentu
e.3 Vzájomne diskutovať, pomáhať si, podporovať sa počas realizácie prírodovedného experimentu
f) Nazerať na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu
f.1 Vypočuť si, venovať pozornosť rôznym návrhom, modelovým situáciám, ktoré smerujú k riešeniu problému
f.2 Reagovať na návrhy, podnety, variácie riešenia problému, prijať ich alebo odmietnuť a svoje rozhodnutie vysvetliť
f.3 Meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvnený logickou argumentáciou
g) Tvoriť a modifikovať pojmy a predstavy, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie
g.1 Pomáhať tvoriť pojmy a predstavy, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie
g.2 Chápať, že každá skutočnosť je vysvetliteľná
h) Uvedomiť si potrebu prírodu chrániť a aktívne zapojiť sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje
h.1 Vypočuť si a akceptovať rôzne návrhy ako môžeme prírodu chrániť
h.2 Vhodne reagovať na dané návrhy ochrany prírody, súhlasiť – prijať ich alebo nesúhlasiť – neschvaľovať ich a svoje rozhodnutie vysvetliť
h.3 Prevziať svoj diel zodpovednosti pri efektívnom využívaní látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje
ch) Poznať fungovanie ľudského tela, rešpektovať vlastné zdravie a aktívne ho ochraňovať prostredníctvom zdravého životného štýlu
ch.1 Reagovať na potrebu (názor) dodržiavať alebo nedodržiavať zdravý životný štýl. Vyhnúť sa, vyvarovať sa poškodzovaniu vlastného zdravia na základe poukázania dôsledkov pri nedodržaní zdravého životného štýlu (negatívne dôsledky fajčenia, alkoholu, drog, nesprávnej výživy)
ch.2 Správať sa podľa dohodnutých noriem (počas vyučovania, prestávok, na výletoch, exkurziách, v školskej jedálni,...) a zároveň predchádzaním úrazov ochraňovať svoje zdravie a zdravie iných
ch.3 Dokázať si vzájomne pomáhať pri spoločnom zhotovovaní jednoduchého pokrmu (ovocnom, zeleninovom šaláte,...)


3. Vzdelávací program pre 3. ročník


TC : Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastností látok, voda, vzduch

* Fakty a pojmy

 
- vesmír, príroda, životné prostredie, prírodný dej, prírodné vedy, ľudské výtvory, prírodnina, živá prírodnina, neživá prírodnina, surovina,  výrobok, látka, vlastnosť látok
- voda, kvapalná látka, pevná látka, plynná látka, vodná para, ľad
- objem, medzinárodná jednotka objemu, liter, mililiter, meradlo objemu, odmerný valec, značka, l, ml
- hmotnosť, meradlo hmotnosti, miskové váhy, medzinárodná jednotka hmotnosti, kilogram, gram, kg, g,
- rozpustnosť, filtrácia, topenie, tuhnutie, skvapalňovanie, vyparovanie,       hrdzavenie
- teplota, meradlo teploty, teplomer, termograf, medzinárodná jednotka teploty, stupeň Celzia, °C
- vzduch, kyslík, oxid uhličitý, dusík
- čas, kyvadlo, kmit, medzinárodná jednotka času, hodina, minúta, sekunda, h, min, s, meradlo času, hodiny, vlastná jednotka času
- sila, medzinárodná jednotka sily, newton, N, meradlo sily, silomer

* Vzťahy a procesy


- Vzťah vesmír a Zem, pozemská príroda.
- Rozdiel medzi prírodninou a ľudským výtvorom.
- Spoločné znaky živých prírodnín (neživých prírodnín).
- Triedenie prírodnín, triedenie živých (neživých prírodnín).
- Vzájomný vzťah prírodnina – surovina – výrobok.
- Zovšeobecnenie pojmu látka.
- Porovnávanie vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov.
- Závislosť človeka (všetkých živých prírodnín) od vody.
- Zmena kvapalnej látky (vody) na plynnú látku (vodnú paru) = vyparovanie.
- Zmena plynnej látky (vodnej pary) na kvapalnú látku (vodu) = skvapalňovanie.
- Zmena pevnej látky (ľad, čokoláda,...) na kvapalnú látku (vodu, čokoládu,...) = topenie.
- Zmena kvapalnej látky na pevnú látku = tuhnutie.
- Meranie objemu kvapalín.
- Porovnávanie objemu kvapalín obsiahnutých nádobách rôznych tvarov.
- Meranie objemu pevných látok.
- Vzájomný vzťah jednotiek objemu: liter – mililiter.
- Meranie hmotnosti na miskových váhach.
- Vzájomný vzťah jednotiek hmotnosti: kilogram – gram.
- Vzájomný vzťah objemu a hmotnosti látok (Ak vzrastá hmotnosť látky, zväčšuje sa aj jej objem).
- Filtrácia (oddelenie pevných látok od kvapalných látok).
- Zmena objemu niektorých látok pri tuhnutí (napr. vosk – zmenšuje svoj objem, voda – zväčšuje).
- Meranie teploty vody a vzduchu laboratórnym teplomerom.
- Meranie teploty ľudského tela lekárskym teplomerom.
- Zmena objemu látok pri zohrievaní.
- Sumarizácia výsledkov merania do tabuľky.
- Obeh vody v prírode.
- Závislosť vodnej pary pri zrážaní od teploty ovzdušia (dážď, sneh).
- Závislosť tvaru a objemu vzduchu od nádoby.
- Vplyv času na niektoré látky (hrdzavenie železa, černenie striebra,...).
- Meranie času pomocou kyvadla, pomocou hodín.
- Vzájomný vzťah jednotiek času: hodina, minúta, sekunda, deň (1 deň=24h, 1 h = 60 min, 1 min = 60 s)
- Meranie sily silomerom.
- Vzťah sily a hmotnosti. (Ak chceme pohnúť predmet s väčšou hmotnosťou, musíme vynaložiť viac sily.)

* Výkonový štandard


- Dokáže určiť vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov
- Dokáže zdôvodniť zmeny vlastnosti látok – topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia
- Dokáže odmerať objem kvapalín podľa odmerného valca
- Dokáže odmerať hmotnosť
- Dokáže odmerať teplotu vody a vzduchu laboratórnym teplomerom
- Dokáže odmerať teplotu ľudského tela lekárskym teplomerom
- Dokáže odmerať silu silomerom
- Dokáže zosumarizovať  výsledky merania do tabuľky
- Dokáže pripraviť experiment na zistenie podmienok zmeny látok
- Porovnáva vlastnosti látok, sily, hmotnosti žiakov v triede
-  Dokáže zostrojiť filter na čistenie vody
- Pozná jednotky objemu, hmotnosti a ich značky
- Pozná meradlo a jednotky času
- Pozná jednotku teploty, jej značku,
- Rozumie znamienku: + a – pri označovaní teploty
- Dokáže uviesť tri príklady pôsobenia sily v našom živote
- Pozná meradlo sily, jej jednotku a značku
- Uvedomuje si vzťah  medzi vesmírom a Zemou, pozemskou prírodou.
- Pozornejšie vníma, pozoruje prírodu svojho najbližšieho okolia.
- Dokáže pomenovať pomôcky malého vedca. Vlastnými slovami popíše pravidlá pri realizácií jednoduchých experimentov.
- Pomenuje životné prostredia ako zdroj všetkého čo človek potrebuje pre svoj život. Diskutuje podľa dohodnutých pravidiel na tému: chránené územie, chránený živočích, chránená rastlina.
- Rozlišuje a triedi prírodniny a ľudské výtvory. Triedi živé a neživé prírodniny. Analyzuje spoločné znaky živých (neživých) prírodnín.
- Rozlišuje, triedi, priraďuje prírodniny, suroviny, výrobky. Priraďuje, triedi veci (na ľudské výtvory a prírodniny), prírodniny (na živé a neživé) a živé prírodniny (na huby, rastliny, živočíchy, človeka). Usporadúva informácie z rôznych zdrojov (knihy, tlač, internet, elektron. médiá).
- Určuje a porovnáva vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov.
- Dokáže zdôvodniť závislosť človeka (živých prírodnín) od vody. Triedi veci podľa skupenstva: na kvapalné a pevné látky.
- Má predstavu, čo je objem. Porovnáva objem kvapalín obsiahnutých v nádobách rôznych tvarov. Chápe, že objem sa prelievaním (zmenou tvaru) nemení.
- Demonštruje jednoduchý experiment, vyslovuje odhad, pozoruje, hodnotí, zapisuje výsledky jednoduchého pozorovania a vyvodzuje závery. Vykonáva meranie objemu kvapalín podľa vlastného meradla objemu.
- Správne (presne) meria objem kvapalín odmerným valcom.  Pozná meradlo objemu,  jednotky objemu a ich prevody.
- Správne (presne) meria objem pevných látok odmerným valcom. Dokáže zapísať výsledky merania do tabuľky a zhodnotiť výsledky merania.
- Pozná meradlo hmotnosti. Dokáže porovnávať hmotnosť vecí na miskových váhach.
- Pozná medzinár. jednotku hmotnosti. Definuje vzájomný vzťah jednotiek hmotnosti: kilogram, gram. Meria hmotnosť na miskových (osobných) váhach. Priraďuje, preskupuje jednotku hmotnosti ku kilogramu, kilogram ku značke kg, menšiu jednotku hmotnosti ku gramu, meradlo hmotnosti ku miskovým váham.
- Chápe vzájomný vzťah objemu a hmotnosti látok: Ak narastá hmotnosť látky, zväčšuje sa aj jej objem. Dokáže zosumarizovať výsledky merania do tabuľky. Dokáže čítať jednoduchý graf.
- Prakticky rozoznáva, porovnáva vlastnosti pevných látok: farbu, či špiní ruky, vôňu, chuť, rozpustnosť. Dokáže urobiť rozbor jednod. pokusu - filtrácia, rozpustnosť. Počas jednod. experimentu dokáže udržať čistotu a poriadok. Vie zostrojiť filter na čistenie vody.
- Vníma topenie a tuhnutie ako vzájomne súvisiace javy, ktoré menia vlastnosť látky, ale nie samotnú látku. Porovnáva, diskutuje o zmene objemu niektorých látok pri tuhnutí (vosk - zmenšuje, voda - zväčšuje svoj objem).
- Pozná meradlo teploty a jeho druhy.
- Pozná jednotku teploty. Rozlišuje záporné a kladné teploty. Dokáže odmerať teplotu ľudského tela lekárskym teplomerom. Dokáže odmerať teplotu vody a vzduchu laboratórnym teplomerom.
- Dokáže urobiť rozbor jednoduchého experimentu na zmenu kvapalnej látky (vody) na plynnú látku (vodnú paru) = vyparovanie a zmenu plyn. látky (vodnej pary) na kvapalnú látku (vodu) = skvapalňovanie.
- Pozoruje a rozlišuje jednotlivé vodné zrážky. Pozná všetky skupenské premeny vody. Zostaví výstup vlastnej práce na základe získaných a spracovaných informácií.
- Dokáže prerozprávať, vymyslieť príbeh o dažďových kvapkách - dokáže svojimi slovami popísať obeh vody v prírode.
- Pozoruje, demonštruje a vyvodzuje závery jed. experimentov, ktoré ukazujú, že vzduch je všade okolo nás, zaberá objem a má hmotnosť.
- Dokáže vymenovať plynné látky, z ktorých sa skladá vzduch. Diskutuje o význame vzduchu pre človeka a pre živú prírodu.
- Dokáže uviesť 3 príklady, kedy sa látka mení na inú látku.
- Meria čas pomocou kyvadla. Meria čas pomocou hodín. Pozná meradlo a jednotku času. Uplatňuje vzájomný vzťah jednotiek času: deň, hodina, minúta, sekunda.
- Dokáže uviesť 3 príklady pôsobenia sily v našom živote.
- Meria silu silomerom. Pozná meradlo sily, jednotku sily a jej značku.
- Diskutuje, uplatňuje získané poznatky a nadobudnuté zručnosti.

TC: Technika,  technické objavy

* Fakty a pojmy


- technické prostriedky
- posúvanie predmetov, trenie
- naklonená rovina, páka, kladka, jednoduché technické prostriedky, ozubené koliesko
- elektrická energia, elektráreň, tepelná elektráreň, vodná elektráreň, elektrické vedenie, elektromer, batéria, elektrické spotrebiče, svetlo, teplo, zvuková energie, svetelná energia, pohybová energia, elektrické hračky, elektrický obvod, elektrický prúd, spojovací drôt, spínač, objímka so žiarovkou, prerušený (otvorený)elektrický obvod, neprerušený (uzavretý) elektrický obvod,  vodič elektrického prúdu, elektrický izolant, bezpečnostné zásady  pri zaobchádzaní s elektrickým zariadením

* Vzťahy a procesy


- Vzťah sily a hmotnosti pri posúvaní predmetov. (Čím je predmet ťažší, musíme pri jeho posúvaní vynaložiť väčšiu silu.)
- Vzťah sklonu naklonenej roviny a vynaloženej sily. (Čím je sklon naklonenej roviny menší, tým pri zdvíhaní predmetov vynaložíme menšiu silu.)
- Vzťah dĺžky páky, pôsobiacej sily a vynaloženej sily. (Koľkokrát je rameno sily dlhšie ako rameno bremena, toľkokrát menšou silou musíme pôsobiť, ako je tiaž bremena. = Pomocou dlhšej páky zdvíhame predmet ľahšie ako s kratšou pákou.)
- Vzťah vynaloženej a pôsobiacej sily pri zdvíhaní predmetov pomocou kladky. (Rovnováha na kladke vznikne vtedy, ak sú obe sily rovnaké.)
- Získavanie elektrickej energie v tepelných elektrárňach
- Získavanie elektrickej energie vo  vodných elektrárňach
- Vzťah medzi množstvom spotrebovanej energie a elektromerom
- Premena elektrickej energie na svetelnú, tepelnú, zvukovú, pohybovú
- Vzťah medzi neprerušeným (uzavretým) elektrickým obvodom a žiarovkou
- Vzťah medzi prerušeným (otvoreným) elektrickým obvodom a žiarovkou
- Zapájanie jednoduchého elektrického obvodu
- Vzťah medzi reálnym obvodom a jeho schémou
- Čítanie a zakresľovanie jednoduchej schémy
- Vzťah medzi elektrickým obvodom a elektrickým vodičom (izolantom)
- Vzťah medzi elektrickým prúdom a človekom (jeho neopatrnom zaobchádzaní s elektrickou energiou)

* Výkonový štandard


- Pozná princíp fungovania jednoduchých strojov
- Dokáže zostrojiť pri modelovaní funkčný model zariadení, ktoré obsahujú jednoduché stroje
- Dokáže  vysvetliť význam elektrickej energie pre človeka
- Dokáže zostrojiť jednoduchý elektrický obvod
- Dokáže uviesť dva príklady elektrického vodiča a tri príklady elektrického izolantu
- Dokáže čítať a zakresľovať jednoduchú schému elektrického obvodu
- Dokáže opísať spôsoby bezpečného zaobchádzania s elektrickým zariadením
- Dokáže vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov (časopisy, encyklopédie, internet)
- Dokáže zdôvodniť význam techniky v našom živote.
- Na základe jednoduchého experimentu diskutuje na tému: premiestňovanie nákladu po valčekoch.
- Pozná princíp fungovania jednoduchých strojov (naklonená rovina, páka, kladka).
- Dokáže zdôvodniť význam elektrickej energie a určiť, kde sa vyrába.
- Dokáže uviesť 3 príklady elektrických spotrebičov, vysvetlí na akú energiu sa mení elektrická energia (na svetelnú, zvukovú, pohybovú).
- Zostaví elektrický obvod z batérie, spínača a žiarovky. Nakreslí schému elektrického obvodu.
- Na základe výsledkov jednoduchého experimentu dokáže rozdeliť predmety na elektrické vodiče a izolanty.
- Opíše spôsoby bezpečného zaobchádzania s elektrickým zariadením.
- Zostaví elektrický obvod - vytvorí svetelný pútač.
- Dokáže zúročiť získané poznatky v praktických cvičeniach.

TC: Živé organizmy


* Fakty a pojmy


- vzduch, voda, pôda,
- stavba tela, hlava, krk, hrudník, brucho, chrbtica, sedacia časť, horná končatina, dolná končatina, rameno, lakeť, predlaktie, zápästie, ruka,  stehno, koleno, predkolenie, členok, noha, koža, chlpy, nechty, vlasy,  pot
- zmysly, zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, nos, jazyk, horká chuť, kyslá chuť, slaná chuť, sladká chuť, oko, ucho,
- kostra, kosti, väzy, stavce, lebka, kostra hornej končatiny, panva, kostra dolnej končatiny, kĺb, sval,
- dýchanie, vdych, výdych, kyslík, oxid uhličitý
- (pot), pitná voda, škodlivé látky, alkohol, kofeín
- živiny,  bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerálne látky
- tehotenstvo, pôrod, novorodenec, dojča, batoľa, dieťa predškolského veku, dieťa školského veku, puberta, dospelosť, staroba,
- alkohol, fajčenie, drogy
- mačka domáca, hlava, krk, trup, predné končatina, zadné končatiny, chvost, vtiahnutý pazúr, vytiahnutý pazúr, papuľa, jazyk, zuby, ňucháč, hmatové fúzy, oči, zrenica
- stavovce, bezstavovce,
- bylinožravce, mäsožravce, všežravce
- chôdza, beh, skákanie, šplhanie, lezenie, plazenie, plávanie, lietanie
- samica, samec, mláďa, materské  mlieko, ikry,
- cicavce, rozmnožovanie, rodenie živých mláďat, liahnutie mláďat
- vajíčko, húsenica (larva),  kukla, motýľ
- vajíčko, žubrienka, žaba


* Vzťahy a procesy


- Vzájomný vzťah medzi človekom a živou prírodou
- Vzťah medzi ľuďmi – pocit rovnosti všetkých ľudí bez ohľadu na farbu pleti, pohlavie  a telesné znaky
- Citlivosť kože na tlak – hmat
- Prepojenie chuti a čuchu
- Vzťah medzi svetlom a zrakom
- Vzťah medzi zdravím človeka a pravidelným cvičením, správnym držaním tela
- Vzťah medzi kostrou a vnútornými orgánmi
- Vzťah medzi zeleňou, ovzduším a človekom
- Vzťah medzi potravinami, hygienou stravovania a zdravím človeka
- Význam vody pre naše telo
- Vzťah medzi dieťaťom a matkou v období tehotenstva
- Význam poľnohospodárstva, priemyslu pre človeka
- Vzťah medzi človekom a zvieratami
- Vzájomný vzťah medzi živočíchmi a živou prírodou
- Vplyv svetla (tmy) na zrenicu oka mačky domácej
- Vplyv vonkajších podnetov na pazúr mačky (vtiahnutý, vytiahnutý)
- Porovnávanie vonkajšej stavby tela mačky a psa
- Vplyv životného prostredia na stavbu tela, sfarbenie tela  rôznych živočíchov
- Vzťah medzi živočíchmi a primeranou teplotou prostredia
- Proces dýchania živočíchov (kyslík zo vzduchu, kyslík absorbovaný vo vode)
- Potravinový reťazec
- Rozmanitosť pohybov u živočíchov v závislosti od prostredia


*  Výkonový štandard


- Dokáže opísať vonkajšiu stavbu ľudského organizmu
- Dokáže určiť a pomenovať jednotlivé časti kostry človeka
- Dokáže vysvetliť význam kostry
- Oboznámi sa s funkciou svalov
- Vymenuje zmysly a určí ich umiestnenie v zmyslových ústrojoch
- Dokáže opísať obdobia ľudského života
- Dokáže opísať  základné podmienky života človeka
- Dokáže zdôvodniť význam telesnej výchovy, správnej výživy, dodržiavania hygienických i bezpečnostných pravidiel  pre zdravý vývoj ľudského organizmu
- Dokáže vysvetliť vzťah človek, voda, vzduch, pôda
- Dokáže samostatne opísať  vonkajšiu stavbu tela živočíchov
- Dokáže opísať životné prejavy vybraných typov živočíchov
- Chápe správny vzťah človeka k zvieratám a potrebu ich ochrany
- Porovnáva výskyt živočíchov v prírode na jar a v zime v závislosti od teploty prostredia
- Dokáže opísať dýchanie živočíchov
- Dokáže uviesť dva príklady živočíchov, ktoré dýchajú vzdušný kyslík a jedného živočícha, ktorý dýcha kyslík absorbovaný vo vode
- Dokáže uviesť dva druhy bylinožravcov, mäsožravcov a všežravcov
- Dokáže vymenovať živočíchov, ktoré sa pohybujú jedným spôsobom, niekoľkými spôsobmi. Vyhľadáva, triedi, zoskupuje živočíchy a určuje ich spôsob pohybu. Vymenováva základné typy pohybu živočíchov
- Dokáže opísať rozmnožovanie, rast a vývin vybraných typov živočíchov
-  Dokáže uviesť tri živočíchy, ktoré sa rozmnožujú rodením mláďat
- Dokáže uviesť tri živočíchy, ktoré sa rozmnožujú znášaním vajec
- Dokáže vysvetliť význam živočíchov pre človeka
- Správne opíše vonkajšiu stavbu tela. Triedi, zoskupuje, priraďuje pojmy k správnej vonkajšej časti tela na schematickom obrázku.
- Vysvetlí význam kože pre ľudský organizmus.
- Vymenuje zmysly a určí ich umiestnenie v zmyslových ústrojoch.
- Určí a pomenuje časti kostry človeka na obraze a na modeli. Vysvetlí význam kostry. Oboznámi sa s funkciou svalov.
- Zdôvodní význam vzduchu pre človeka. Navrhuje riešenia ochrany čistoty ovzdušia.
- Zdôvodní význam vody pre človeka. Navrhuje riešenia a diskutuje na tému: šetrenie a ochrana vody.
- Dokáže vyjadriť z čoho sa skladá zdravá výživa.
- Dokáže vyhotoviť jednoduchý pokrm (ovocný, zeleninový šalát), ktorý patrí ku zdravej výžive. Demonštruje ukážku správneho stolovania a slušného správania sa pri stole.
- Opíše obdobia ľudského života.
- Prostredníctvom výukového programu s  porozumením vníma, získava nové informácie o ľudskom tele.
- Dokáže vyzdvihnúť zdravý spôsob života. Diskutuje podľa obrázkov, porovnáva správne a nesprávne konanie.
- Dokáže diskutovať o hlavných častiach ľudského tela a o podmienkach pre život človeka.
- Na obrázku pozná vybrané druhy živočíchov a určí charakteristické rozdiely medzi nimi. Chápe správny vzťah človeka k zvieratám a potrebu ich ochrany.
- Vytvorí plagát na tému: živočíchy a prostredie, v ktorom žijú. Dokáže aktívne pristupovať pri osvojovaní učiva.
- Pri opise živočícha dokáže zachovať určitý postup: hlava, krk, trup, predné končatiny, zadné končatiny, chvost. Porovná na obrázku vonkajšiu stavbu tela mačky a psa.
- Dokáže opísať podľa obrázkov vonkajšiu stavbu tela živočíchov. Delí živočíchy na stavovce a bezstavovce.
- Porovnáva výskyt živočíchov v prírode na jar a v zime v závislosti od teploty prostredia.
- Dokáže vysvetliť dýchanie živočíchov. Vie uviesť 2 príklady živočíchov , ktoré dýchajú vzdušný kyslík a jedného, ktorý dýcha kyslík rozpustený vo vode.
- Dokáže vysvetliť význam vody a potravy pre živočíchy. Vie uviesť 2 príklady na bylinožravce, mäsožravce a všežravce.
- Dokáže vymenovať živočíchov, ktoré sa pohybujú jedným spôsobom, niekoľkými spôsobmi. Vyhľadáva, triedi, zoskupuje živočíchy a určuje ich spôsob pohybu. Vymenováva základné typy pohybu živočíchov.
- Opíše rozmnožovanie, rast a vývin mačky domácej. Dokáže uviesť 3 živočíchy, ktoré sa rozmnožujú rodením mláďat.
- Opíše rozmnožovanie kury domácej. Dokáže uviesť 3 živočíchy, ktoré sa rozmnožujú znášaním vajec.
- Opíše rozmnožovanie, rast a vývin motýľa a žaby.
- Na základe pozorovania obrazu rozlíši podľa rozdielu vo vonkajšej stavbe tela samca, samicu a mláďa.
- Utvára schopnosť utriedene využívať poznatky o jednotlivých živočíchoch. Uvedomuje si rozmanitosť živočíšnej ríše.
- Dokáže využívať získané vedomosti.


3.2  Nástroje hodnotenia (formy overovania)

A) podľa spôsobu vyjadrovania sa žiakov:
- ústne skúšanie
- písomné skúšanie
- praktické skúšanie

B) podľa počtu súčasne skúšaných žiakov:
- individuálne skúšanie  (1 žiak)
- skupinové skúšanie ( 3 – 5 žiakov)
- hromadné, alebo frontálne skúšanie (skúšanie všetkých žiakov v triede)

C) podľa časového zaradenia a funkcie:
- priebežné skúšanie (z učiva jednej alebo niekoľkých vyučovacích hodín)
- súhrnné skúšanie (z učiva tematického celku alebo za celé klasifikačné obdobie)

D) podľa toho, s čím sa výkon žiaka porovnáva:
- rozlišujúce hodnotenie (NR hodnotenie) – výkon žiaka sa porovnáva s výkonom iných žiakov
- overujúce hodnotenie (CR hodnotenie) – žiak sa porovnáva s určitou vopred stanovenou normou
- individualizované hodnotenie – žiak je porovnávaný s úrovňou vlastných možností a schopností

E) podľa toho, či žiaci vedia, že sú hodnotení alebo nie:
- formálne hodnotenie (žiaci sú naň dopredu upozornení a majú možnosť sa pripraviť)
- neformálne hodnotenie – založené na pozorovaní bežnej činnosti žiakov vo vyučovacom procese

F) podľa cieľa:
- formatívne hodnotenie – jeho cieľom je spätná väzba, získavanie informácii, ako sa žiaci učia a zisťovanie príčin nedostatkov. Nebýva spojené s klasifikáciou žiakov.
- sumatívne hodnotenie – jeho cieľom je určenie výsledkov procesu učenia sa žiaka, úrovne jeho vedomostí. Býva spojené s klasifikáciou.

 

 


Beží na Joomla!. Designed by: high-school template cheap reseller hosting plan Valid XHTML and CSS.